Zavrhnuté deti

Autor: Gleb Chesnokov | 1.10.2007 o 9:29 | Karma článku: 18,28 | Prečítané:  7417x

Veľa sa diskutuje o potratoch, o detských domovoch, ale viete, ako sa tam deti dostavaju, čo také dieťa zažíva od prvého momentu svojho narodenia? Moji priatelia, novinári ruskej televízie, dlho mali túžbu natočiť dokument o tragédii detí, ktoré boli odvrhnuté rodičmi. Poprosili ma napísať niekoľko textov pre tento dokument. Zvolil som formu listov, ktoré akoby píše odvrhnutý chlapček svojej matke, ktorú nikdy v živote nevidel. Nikdy som nebol v detskom domove, preto som sa snažil predstaviť si úplnú osamelosť, osamelosť detskej duše. V prvý deň natáčania som pochopil, že všetký moje predstavy boli príliš slabé.

 IRTV
Pôrodnica
Pôrodnica je veľmi protikladné miesto. Mala by byť naplnená šťastím z príchodu nových ľudí. Ale nie vždy nový život prináša radosť. Vchádzame do pôrodnice cez špeciálny vchod. Práve cez tento vchod vychádzajú „matky“, ktoré po pôrode odvrhujú deti. Novorodenci sú odkázaní na štátnu starostlivosť. Či vedia tieto „mamy“, čo bude s ich deťmi? Myslím si, že nie úplne. My vchádzame, vedenie pôrodnice je oboznámené s našim príchodom, vítajú nás. Cítiť strach z neznamého... Prvá myšlienka – smutné miesto. V jednej a tej istej budove sa rodia deti a robia potraty. Ukazujú nám veľmi hrubú knihu, kde sú zapísané „matky“, ktoré odvrhli deti v tejto pôrodnici. Natočiť knihu nám zakázali, pretože je tam ukrytá všetka pravda o opustených deťoch a ich „matkách“.

Detská nemocnica
Odvrhnutých detí je tak veľa, že špeciálne zariadenia sú preplnené a deti najprv posielajú do detských nemocníc, kde čakajú v poradí na miesto v detskom domove. V obrovskej detskej nemocnici ideme výťahom na poschodie k zavrhnutým ďeťom. Detský krik. Neprestávajúci hurhaj.
Viete, prečo tam deti plačú? Celé dni sú tam samé,...malé. Ležia vo svojich postieľkách po dvoch – troch na každej nemocničnej izbe. Nikto k nim nechodí, len raz za čas zdravotná sestra, ktorá mení fľašu alebo plienky.

001.jpg

Zavrhnuté deti... Celý čas bez prestania plačú v nemocnici úplne zdravé deti!
V tej nemocnici je 5 izieb s opustenými ďeťmi rôzneho veku. Dvaja starší majú asi 2 – 3 roky. Celý deň visia na okne... V tých nemocničných izbách sú veľké okná bez záclon aj v strede ako vo väzniciach, aby bolo vidieť celý priestor. Drobci ukazujú na nás prstami, usmievajú sa, čakajú. Personál nám nie hneď dovoľuje komunikovať s ďeťmi. A ani oni nekomunikujú s deťmi. Oni majú prácu: prehliadky, injekcie, procedúry, papiere. A čo tieto deti? Ich netreba liečiť, ich treba milovať. Na zdravotných vysokých školách neučia milovať, ale len predpisovať. Za lásku im neplatia. Zvyčajne s týmito deťmi nemá kto a kedy chodiť na prechádzky a sú prípady, kedy počas dlhých mesiacov, ale aj rokov deti nechodia na vzduch. Len posteľ, jedlo a lieky – to je všetko, čo im patrí. Je jasné, že personál sa nechce viazať na tieto deti, pretože vtedy vzniká zodpovednosť a oni dobre vedia, aký ťažký život čaká tieto deti.

Veľmi malé dievčatko vo veku asi štyroch mesiacov hneď pochopilo, že ju môžem vziať do náručia a začína silno kričať svojím zachrípnutým hlasom. Keď dosiahla svoje, hneď zmĺkla, vystiera rúčky a doširoka otvára oči. Akoby celým svojím výrazom naznačuje: „Prosím, porozprávaj sa so mnou!“ Tak by som ju aj držal na rukách, ale vedľa nás je 15 takých istých detí! Oni sú neuveriteľne trpezlivé... Prestávajú plakať v prítomnosti dospelých, pretože vedia, že to je zbytočné. Potichu sa snažia, naháňajú šmýkajúce sa fľaše s mliekom, ktoré im nikto nedrží, len ležia vedľa dieťaťa.

002.jpg

A tak aj mlčia a ležia vo svojich postieľkách, pretože vedia, že nikto aj tak nepríde a nepomôže. Všetko, čo čaká tieto deti – ticho, mĺčanie, bolesť a beznádej.

003.jpg

Detský domov „Slniečko“.
Dokiaľ sa sami nedostanete do detského domova, dokiaľ svojimi očami neuvidíte tie deti, je všetko jednoduchšie. Vieme, že také deti existujú, je to hrozné, je ich nám veľmi ľúto, ale ja som im nič neurobil a nič im nedlhujem. Ale potom, keď som sa stretol s tými deťmi, do hlavy mi prišla len jedna myšlienka: „Tie deti sú ale nádherné!“ A naozaj to je pravda. A už vôbec neviem, kde bol rozum tých „matiek“, keď urobili to hrozné rozhodnutie – odsúdiť svoje dieťa na život napĺnený trápením. Vo všeobecnosti sú deti zdravé a plnohodnotné, usmievavé a očakávajúce komunikáciu. Hoci to je zvyčajné pre deti do jedného roka. Keď vyrastajú, dobre chápu, že nikoho v živote nemajú a to necháva svoju stopu v ich charaktere a výzore, štýle chovania a aj na zdraví. Sú otvorené pre každého, kto má o ne záujem.

004.jpg

Videl som tieto deti. A teraz budem musieť s tým žiť... Videl som apatiu od zúfalstva, od zúfalého očakávania tepla, komunikácie, dotyku. Videl som, ako dospelí dobrí ľudia sa stávajú k takým ďeťom tvrdými, necitlivými a zakrývajú to „dobrom“ tých deti. Načo idú pracovať do detských domovov? Či v tomto naozaj prázdnom, nekomfortnom, osamelom detstve je menej bezpečnosti, než v darovanej nádeji, hoci sa ona môže nenaplniť a obrátiť na stratu? Život týchto detí je chránený od nádejí a strát... on je prázdny ako chodby detského domova.

005.jpg

Podľa mňa niet väčšieho priestupku, než zbavovať odvrhnuté deti tepla a lásky, nech potom budú odchody a urážky. Nech budú! Nech aspoň niečo u nich bude! Pretože prázdna, osamelá existencia vedie k smrti detskej duše. Ona sa prestáva rozvíjať, cítiť, myslieť, prestáva byť ľudskou, ona vnútorne zomiera a dieťa už nič neočakáva od sveta.

006.jpg 

Zajtra je druhý deň natačania...odmietol som sa na ňom zúčastniť...ochorel som. Ochorel som z tragédie týchto detí. Opísať všetko, čo tam človek videl a pocítil, je nemožné! Po niekoľkých dňoch počas strihania a ozvučenia sme medzi sebou v štúdiu skoro vôbec nerozprávali. O čom tu hovoriť?

Na obrazovke predo mnou je Oľga - dievča z detského domova. Má štrnásť a je tehotná. Vo svojich štrnástich nekonala podľa rád vychovávateľov a nešla na potrat, hoci veľmi váhala. O niekoľko týždňov porodí dieťa a bude musieť nechať svoje dieťa v pôrodnici. Ona, ktorá samá trpí a žije životom odvrhnutého, privádza na svet ešte jedného nešťastného. Kruh sa uzaviera. Ale cítim obrovský rešpekt – ona zachránila život. Samozrejme, že ona neplánovala počatie tohto dieťaťa. Ale u tohoto nového človiečika bude nádej, on bude určite trpezlivo čakať na svoju novú mamu a ocka.

007.jpg

Foto a obrázky z videa sú autorove a IRTV.

Po prvý krát na svojom blogu neotváram diskusiu, myslím, že tu nie je o čom dikutovať. Vedľa nás je veľa odvrhnutých detí, ľudí a netreba debatovať, ale konať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič umožní otvoriť školu, kde chodia jeho dcéry

Školu prevádzkuje firma podnikateľa, ktorý nakupoval pre štát testy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.

Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2182

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?