reklama

Niet bezvýznamných ľudí, niet bezvýznamných udalostí

Narodenie každého dieťaťa je dar. A blížiace sa narodenie Krista – to je zázračný dar od Boha. Veď keď Boh dal svojho Syna pre spásu sveta, znamená to, že on ho podaroval. Hŕstka účastníkov tých známych udalostí, ktorí boli svedkami Ježišovho narodenia, každý z nich je Božím darčekom pre nás. Samozrejme Mária, ona udivujúco rozvíjala svoju veru a prešla cez všetky pochybnosti. Jej duchovné víťazstvá sú tiež Božím darčekom. Dnes sme počuli, že aj Jozef mal svoju nezastupiteľnú úlohu vo všetkých biblických udalostiach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu
(zdroj: photosight.ru)

„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku...“ (Mt 1, 20) Tieto slová zvestovania anjela akoby zmenšujú strach človeka, ktorý veľmi ľúbi Máriu. Aby sme pochopili Jozefov vnútorný boj, v krátkosti nazrime na tradície, ktoré vládli v Izraeli.

Je známe, že zásnuby sa konali vo veľmi mladom veku, v dvanástich – štrnástich rokoch u dievčat a v osemnástich – dvadsiatich u mládencov. Zásnuby boli prvou z dvoch etáp židovského manželstva. Bol to veľmi seriózny a záväzný krok, z ktorého už vznikalo manželstvo, a kde sa mládenec s dievčaťom považovali za manželov. Obyčajne zásnuby trvali celý rok, počas ktorého pár nebýval spolu, ale každý so svojimi rodičmi. Cieľom týchto zásnub bolo demonštrovanie vernosti a čistoty. Keď po dobu jedného roka bola preukázaná vernosť nevesty, manžel ju slávnostne bral do ich nového domu a tým sa končil celý ten dlhý proces uzatvárania manželstva.

Ale vráťme sa k Jozefovi a jeho rozhodnutiu. Keď sa dozvedel, že Mária čaká dieťa, židovský zákon prikazoval sa s ňou rozviesť. Ale ako sme počuli, Jozef bol človekom spravodlivým, to znamená, že musel zachovať zákon praotcov a potupiť ju. Spolu s tým bol človekom spravodlivým v zmysle – tichý, milosrdný, dobrý a preto tú situáciu chcel vyriešiť delikátne. Vybral si tajnú cestu, bez zákonného ohlásenia, vyšetrovania a rozruchu.

Čo by čakalo Máriu? Bohužiaľ odpoveď by bola smutná. Mária by bola vyhnancom, odvrhnutá všetkými a vždy by nosila na sebe pečať matky s nemanželským dieťaťom.

Tmu v srdci Jozefa rozohnal anjel: „Neboj sa prijať Máriu“ (Mt 1, 20). Anjel naplnil zásnuby, otvoril obrovské tajomstvo – čo sa deje v Máriinej osobe: ...to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20) Bolo to veľkým prekvapením, ktoré otriaslo Jozefovým životom, ten údiv bol oveľa silnejší, než myšlienka na to, že jeho manželka je ťarchavá. Pred Jozefom sa otvára nový život a neobyčajná misia, odteraz on plní Boží zákon, zákon lásky a milosrdenstva.

Keď sa obrátime na prvé verše z Matúšovho evanjelia, nájdeme tam rodokmeň Ježiša Krista. Dlhý a dlhý zoznam mien tých, ktorí pomohli ku Kristovej ľudskej prirodzenosti. Ale za každým menom je konkrétny človek, ktorý sa svojím životom zúčastňoval na Ježišovom narodení. Z tisícročí do tisícročí sa utkávalo telo a človečenstvo Krista.

Pozrite sa, nemôžeme si nevšimnúť jednu myšlienku: v tomto zozname ľudských mien je pre nás zachovaná pamiatka nie len na tých, ktorí dosiahli svojím životom svätosť, ale aj na tých, ktorí šli cez hriech, predierali sa cez ľudskú slabosť, z tmy hľadali svetlo, pravdu a svätosť.

Len teraz pozeráme na tých ľudí, ako na svätých a zapísaných vo Svätom Písme. Ako oni boli vnímaní svojimi súčasníkmi? Abrahám bol neuznávaným tulákom spomedzi cudzích ľudí a nemal ani kúsok zeme. A preto, aby mohol pochovať svoju manželku, musel pre to kúpiť pôdu. Dávida prenasledovali ako zradcu. Musel utekať a slúžiť pohanskému kráľovi, ktorý bol proti Izraelu. Hoci Dávid zostal verný izraelskému národu a pokračoval bojovať proti pohanom, pokladali ho za zradcu. Spravodlivý Jozef bol všetkým známy ako obyčajný tesár. Len niektorí kňazi a vysokopostavení ľudia vedeli, že je z kráľovského rodu. Nie sú nám známe prejavy proti uzurpátorovi rodu zo strany Dávidových potomkov. A práve títo ľudia, ktorí boli počas života neuznávaní, odháňaní, svojou svätosťou premenili ľudstvo.

A preto, nech si nikto z nás nemyslí, že od osobného správania a vnútorného života sa nič nemení; a že to je jedno, či niekto z nás zhreší, alebo urobí dobro. Aj samotná myseľ človeka, ktorá by sa nám mohla zdať nepovšimnutou, bezvýznamnou, môže naozaj obrátiť život a ovplyvniť ľudí vedľa nás.
Pozrite, Jozef, ktorý mal najprv nesprávnu myseľ, bol potom presvedčený a začal správne uvažovať. Tak aj my nebudeme seba presviedčať, že akýkoľvek náš skutok, naše myslenie nemá význam. Tak nebudeme považovať seba za bezvýznamných ľudí, od správania ktorých – dobrého, alebo zlého – nič sa nemení. Každý zlý skutok, každá zlá myšlienka nás všetkých ovplyvňujú a skracujú život sveta. Naopak, dobro, ktoré konáme, predlžuje život a tak dáva iným ľuďom možnosť pre pokánie a nápravu života.

Niet bezvýznamných ľudí, niet bezvýznamných udalostí. Nerozprávam o veľkosti človeka a nepozývam vás k namyslenosti. Dôležitý je význam vnútorného života, práce nad sebou, potreba spásy nielen seba, ale aj ostatných ľudí. Keď žijeme spokojný, tichý život tak ako Jozef, žijeme spravodlivo a vytvárame vedľa seba takú atmosféru, ktorá pomáha mnohým a mnohým ľuďom prebudiť sa, pozrieť sa na seba a prísť ku pokániu.

Teda osobná spravodlivosť a osobný príklad človeka majú veľký význam. Vôbec nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že globálne procesy vládnu nad ľudstvom, a my ako zrnká alebo kvapôčky sa pohybujeme v potoku a nič nemôžeme zmeniť. Samozrejme, že to tak nie je. Aj Abrahám, kráľ Dávid a aj Jozef boli obyčajnými ľuďmi a vďaka svojej spravodlivosti sa stali veľkými.

Jozefov príbeh nás učí uvedomovať si zásah Boha do nášho života. Blížiace sa vianočné sviatky nám musia pomôcť uvedomiť si a nanovo prežiť toto tajomstvo. Sme pripravení žiť s ním? Na začiatku som vám hovoril o skutočných darčekoch, ktoré nám Boh dáva znovu aj cez tieto sviatky. Máte radi sny? Aj dnešné evanjelium o tajomstve narodenia Ježiša bolo povedané vo sne. Chcel by som vám povedať vymyslený, ale zmysluplný sen.

Jozef, mala som sen. Nechápem ho, ale myslím si, že bol o oslave narodenia môjho syna. Áno, myslím si, že bol o tom. Ľudia sa k nemu začali pripravovať štyri mesiace vopred.

Ozdobovali domy a kupovali si nové šaty. Často chodili za darčekmi a vymýšľali prekvapujúce dary. Je však veľmi čudné, že tieto darčeky neboli pre Ježiška. Balili darčeky do pekného papiera, viazali ich nádhernými stuhami a dávali pod strom. Áno Jozef, pod strom, ktorý bol v ich dome. Ozdobovali aj samotný strom. Vetvy boli plné blýskavých loptičiek a farebných ozdôb. Áno, bolo to nádherné. Všetci sa smiali a boli šťastní. Veľmi sa tešili na darčeky.

Jozef, oni darovali darčeky jeden druhému, ale nie Ježiškovi. Myslím si, že ho ani nepoznali. Ani raz nepovedali jeho meno. Nevyzerá to čudne, keď ľudia sa tak pripravujú na narodenie niekoho a toho človeka vôbec nepoznajú? Mala som zvláštny pocit. Čo by sa stalo, keby môj syn prišiel na tú oslavu. Bol by očakávaným hosťom? Jozef, bolo to také nádherné, všetci boli šťastní, ale chcelo sa mi plakať. Aké je smutné pre Ježiška nebyť očakávaným na vlastnej oslave narodenín! Ale som rada, že to bol len sen. Jozef, aké by to bolo hrozné, keby to bola naozaj pravda...

Gleb Chesnokov

Gleb Chesnokov

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Narodil som sa a vyrástol som. Zoznam autorových rubrík:  DenníkRuskoPolitikaSpoločnosťZamysleniaFotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu