Evanjeliové blahoslavenstvá treba prijímať s detskou prostotou

Autor: Gleb Chesnokov | 9.11.2007 o 9:11 | Karma článku: 5,72 | Prečítané:  1900x

Stretli ste niekedy neveriaceho človeka, ktorému ste povedali o blahoslavenstvách a on vám vravel, ako je to nádherne sformulované? Vždy sa musíme modliť za to, aby nám Pán otvoril svoju lásku, svoj svet, svoju radosť. To všetko nám zanechal ako hlavné znaky kresťanstva. Pretože kresťan je svedok. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, le naplniť. (Mt 5, 20) Človek najskôr nikdy neobjaví celkovú hĺbku týchto Božích slov. Tieto Ježišove slová nezazneli na hore náhodne. Ako bol Starý zákon daný na Sinaji, tak Pán svoju radostnú zvesť, svoj Nový zákon dal vtedy, keď vyšiel na jednu z hôr na brehu Galilejského jazera. A z tejto hory zazneli slová obnoveného života.

 photosight.ru
Pánove slová v „reči na hore“ akoby prerazili nebeskú oblohu a nebo sa otvorilo na Zemi. Prekvapujúce slová! Ľudia pred tým nepočuli nič podobné. Ani pred tým, ani potom, človek nikdy nevyslovil takéto slová. Tých, ktorí vtedy Ježiša počúvali, nadchýna a volá k obnoveniu najvyššieho ľudského obrazu – byť synmi nebeského Otca. To nie sú len nádherné slová, to je pravda, Boží úmysel s každým z nás. A práve na rozdiel od Lukášovho evanjelia, Matúšovo podáva blahoslavenstvá ako „umenie žiť.“

Určite mi dáte za pravdu, že Kristus nám ukazuje momenty mravného a duchovného života tak, ako ich obyčajne chápe človek. Práve Ježiš vie, čo nám bráni stať sa ozajstnými synmi nebeského Otca a preto s bolesťou v srdci hovorí nám aj tým, ktorí ho počúvali dve tisícročia dozadu: Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. (Mt 6, 24) Pozrite sa navôkol, aký je nádherný a múdro usporiadaný svet, ktorý stvoril Boh bez akéhokoľvek zasahovania človeka. Ako môžeme nedôverovať Bohu a starať sa o pozemské veci a zabúdať na hlavné pravdy?

Pán hovorí: či duša nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? (porov. Mt 6, 25) Boh stvoril nádherné a dokonalé ľudské telo a ono nebolo ohrozené chorobami a smrťou. Aký odev môže ozdobiť dokonalé ľudské telo? Renesančný človek sa snažil pozdvihnúť ľudské telo tým, že ho zobrazoval. Ale urobili veľkú chybu, keď tak vyzdvihli ľudské telo, že sa z neho stal určitý idol, ktorému sa bolo treba klaňať. To bol ešte jeden pokus postaviť človeka namiesto Boha. Ale ľudské telo, také ako ho stvoril Boh, je krajšie než akékoľvek odevy. Kristus nám dáva najväčší príklad, aby sme sa starali o svoju dušu a hľadali nebeské kráľovstvo.

Kristus vo svojom ohlasovaní robil všetko na slávu Otca a tým nám zjavil nebeské kráľovstvo. Určite v niektorom momente budú blahoslavenstvá v našom živote rozhodujúce. Možno nie teraz, ani zajtra, ani pozajtra, možno až ku koncu života bude naše srdce pripravené povedať Pánovi: „Áno Bože, teraz ťa najviac hľadám, chcem sa s tebou stretnúť, chcem byť v tvojom kráľovstve a chcem ťa poznať takého, aký si.“

Žijeme o dve tisícročia po tom, ako k nám prišiel Spasiteľ. Musíme sa radovať a tešiť viac ako tí ľudia, ktorí tisícročia očakávali jeho príchod. Dá sa povedať, že naša doba je protikladná k dobe narodenia Pána. Ľudstvo vtedy očakávalo Kristov príchod a teraz Kristus očakáva, kedy všetci ľudia prídu do nebeského kráľovstva. Nám je oveľa ľahšie. Potrebujeme mať len živú, čistú, jednoduchú, detskú vieru, že Kristus je naozaj naším Spasiteľom a že nie je ďaleko od nás. Keď budeme mať takú vieru, tak naozaj pocítime, že Kristus vykúpil každého z nás. A vtedy v našich dušiach zaznie: „Pán prišiel kvôli mne.“ A budeme budovať svoj život tak, aby Ježišova obeta na kríži nebola zbytočná.

Teraz všetko závisí len od nás. Je ľahšie byť spravodlivým, keď sa Kristus zjavil, než konať skutky kajúcnosti do jeho príchodu. Od nás sa nežiada veľa: konať podľa blahoslavenstiev a mať živú detskú vieru v to, že Kristus sa narodil ako človek a neprestal byť Bohom a hlásal Božie kráľovstvo; že dobrovoľne dal seba ukrižovať, aby svojím utrpením vykúpil hriechy všetkých ľudí. Toto musíme prijímať s detskou vierou. Ako prijímame obyčajné veci, ktoré používame pre svoju potrebu a zaobchádzame s nimi tak, ako nás učili rodičia, priatelia, známi. Keď tak jednoducho prijmeme evanjeliové posolstvo, naozaj pocítime jeho blažené účinkovanie. A naopak, keď ho neprijímame s úplnou dôverou, nemôžme pocítiť silu Božieho slova.

Čo to znamená živo a otvorene prijímať evanjelium, alebo ho neprijímať? Keď v evanjeliu čítame: Pred sús pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá (Mt 5, 22), mohli sme si jednoducho nepovšimnúť ten text. Ale keď prečítame ešte raz, musíme sa sami seba opýtať, či plníme ten zákon, či sa naozaj nehneváme na svojich blížnych. Musíme prijímať slová Evanjelia ako životný návod, tak ako prijímame jednoduché veci: napríklad, že šnúrky treba zaväzovať podľa špeciálnych pravidiel, aby sa nám nevyzúvali topánky. Keď si na kabáte nezapneme gombíky, nebudeme vyzerať pekne a bude nám hrozná zima. V týchto prípadoch nerozmýšľame nad tým, prečo to treba robiť tak, alebo inak.

Ale keď sa jedná o mravnosť jednoduchých a pochopiteľných evanjeliových prikázaní, tak začíname vymýšľať, vykrúcať sa a nechceme ich aplikovať na seba. Prepáčte za takéto porovnanie, ale evanjeliové prikázania sú práve tými gombíkmi na kabáte našej viery!

Tak prijímajme evanjelium s detskou jednoduchosťou! Keď chceme splniť niektorý z evanjeliových príkazov, napríklad sa nehnevať, alebo nepozerať žiadostivo a cítime, že je nám to ťažké a žijeme v našich hriešnych zvykoch, tak tu nám prichádza na pomoc modlitba a pokánie. A aj keď sme zhrešili, tak sa musíme čím skôr vyspovedať. Keď nebudeme s detskou jednoduchosťou na seba aplikovať evanjelium, vôbec nepocítime, že nepotrebujeme pokánie a budeme na seba pozerať ako na celkom dobrých ľudí. Jednoducho toto znamená prijímať evanjelium, alebo ho vôbec neprijímať.

Snažme sa, aby sa premenila naša viera z formálneho vyznania na živý pocit, ktorý by nás prinútil s otvorenou dušou prijať evanjelium a aby ono sa stalo praktickou životnou príručkou na každom našom kroku. Keď porušíme niektoré svoje zvyky, či spoločenské pravidlá, niekedy sa za to veľmi hanbíme. Tak nech sa rovnako hanbíme, aj keď prestupujeme evanjeliové prikázania.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič umožní otvoriť školu, kde chodia jeho dcéry

Školu prevádzkuje firma podnikateľa, ktorý nakupoval pre štát testy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.

Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2182

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?