Psychológia ako faktor ovplyvňujúci pastoračné pôsobenie kňaza

Autor: Gleb Chesnokov | 1.12.2007 o 13:00 | Karma článku: 7,50 | Prečítané:  2879x

Samotná formulácia predloženej témy stavia pred nás nutnosť vnímania spoločnosti v dvoch termínoch: pastorácia a psychológia. Vzťah k nim môže byť rôzny, od tvrdenia: „tam, kde je v obci dobrý a skúsený kňaz, ľudia nepotrebujú psychológa“ po pochopenie, že psychológia, psychoterapia nie sú súperom kňazskej pastoračnej služby.

 photosight.ru
V pastoračnej praxi sa kňaz stretáva s mnohými psychickými problémami. Sú to problémy psychických chorôb, pedagogických ťažkostí, prekonanie strachu a depresie a mnohé ďalšie. Niektoré z týchto otázok môžu byť vyriešené samotným kňazom. V pastoračnej praxi je veľa metód riešenia takýchto problémov, ale nie vždy môžu byť úspešne riešené. A práve preto problémy použitia psychologických metód v kresťanskom živote a svedectve sú veľmi vážne.

Treba zvýrazniť tie situácie, kedy kňaz musí poslať svojho duchovného syna či dcéru k psychológovi. Aby nemusel človek sám, ale s pomocou špecialistu riešiť svoju situáciu, v ktorej mu nepomohol kňaz.
Prakticky situáciu takéhoto druhu môžeme pozorovať v prípadoch psychických chorôb, kedy vážnosť ochorenia je oveľa väčšia, než uvedomovanie si tejto choroby a možnosť človeka prekonať toto ochorenie ním samým. Na druhej strane kňaz okrem pastierskeho vedenia sa stretáva s psychickou chorobou, ktorú liečiť nevie a nemôže. A naozaj by bolo čudné predstavovať si kňaza v úlohe psychiatra, ktorý predpisuje pacientovi tabletky. Duchovná choroba môže byť vyliečená pastoráciou, ale psychická choroba nie. Rozdiel je tu približne taký ako medzi nádchou a zápalom horných dýchacích ciest. Prvé je možné liečiť v domácich podmienkach, so zápalom je potrebné obrátiť sa na špecialistu a prijímať vhodné lieky.

Takisto aj pri duchovných chorobách: keď je človek v tiesni alebo v zúfalstve, môže mu pomôcť rada pastiera, duchovné vedenie, sviatosti, ale keď človek upadá do klinickej depresie, potrebuje liečbu a v takýchto prípadoch pastierska prax musí byť spojená s medikamentóznou alebo psychoterapeutickou liečbou. Keď človek v dôsledku svojho depresívneho stavu upadá do silnej apatie, keď nemôže jesť, vznikajú u neho bolesti, ťažké maniakálne stavy; keď sa pokúša o samovraždu, je potrebný zásah psychológa alebo psychiatra. Oblasť psychických chorôb je jedna zo sfér, kde pastorácia musí byť spojená s psychoterapeutickou praxou.

Ďalšia oblasť spolupráce kňaza a psychológa je oblasť psychických odchýlok, hraničných stavov. Predovšetkým sú to problémy osobnostných rozdelení, nesformovanie osobného uvedomovania svojho ja, problémy medziľudských vzťahov – tu psychológ môže vystupovať nie len ako analytik, ale aj ako radca, konzultant, aby priviedol človeka k určitým psychologickým procedúram, ktoré by mu pomohli upevniť vedomie, sformovať pevnú osobnostnú štruktúru a bolo by ideálne, keby doviedol človeka k hodnotnému náboženskému životu.

Psychológ by mal pomáhať človeku aj v jeho náboženskom živote, najmä v príprave na spoveď. Psychológ môže pomôcť človeku pozrieť na seba kriticky, prijať seba ako zložitú štruktúru, poukázať na vzájomné spojenie duchovného života, svedomia, mravov a postoja tohto človeka k týmto hodnotám. Naozaj príprava človeka k spovedi je vážny problém. Človek môže skutočne cítiť neschopnosť, nemožnosť seba ohodnotiť. Cíti, že potrebuje pomoc a psychológ mu môže naozaj poukázať na vzťah určitých ľudských čŕt s niektorými hriešnymi sklonmi. A tu je práve potrebný veriaci psychológ, ktorý má nielen vedomosti o učení Cirkvi, ale musí byť aj praktizujúci kresťan, ktorý si uvedomuje náuku Cirkvi o duši. Je dôležitý vzťah kňaz – psychológ, ale pre dobro veriacich, pre dobro všetkých ľudí, musí fungovať aj spätná väzba, psychológ – kňaz. V kňazských seminároch sa vyučuje predmet "Pastorálna psychológia" kde sa prizvukuje nutnosť spolupráce kňaza a psychológa, ale nemám informácie, či niečo podobné, zrkadlovo, by bolo v učebných plánoch na medicínskych fakultách.

Keď psychológ pozerá na ľudskú dušu ako na osobnostno-spoločenský systém, ničím sa nelíši od nepraktizujúceho psychológa. Pre kňaza v pastorácii je dôležité, aby psychoterapeut vždy vnímal postoj k človekovi ako k systému, ktorý je naplnený Božským životom a aby si uvedomoval, že praktizujúci veriaci človek seba mení a duchovne vedie.

Náboženské zážitky a emócie v celkovej štruktúre osobnosti môžu mať rôzny význam: môžu byť bezprostredným odzrkadlením symptómov psychickej choroby (halucinácie, blúznenie). Alebo môžu byť prejavom zdravia osobnosti a pri psychických chorobách pomáhajú človeku brániť sa patologickému stavu a preto by sa žiadalo, aby pri vyšetrení chorého človeka psychológ nebral hneď duchovný zážitok ako patológiu a ukazoval svoj apatický postoj k duchovnému hľadaniu svojho pacienta. Aj zo strany kňaza netreba v každom otvorenom rozhovore a každom duchovnom zážitku hľadať psychickú chorobu.
Najužitočnejšia by bola spoločná práca dobre pripraveného kňaza a veriaceho psychológa, ktorá by mohla spočívať napríklad v tomto. Lekár musí pozorne a s úctou k pacientovi objektívne sledovať nielen vývin osobnosti a symptómov choroby, ale aj náboženský život. Kňaz by mohol pomôcť lekárovi a pacientovi vysvetliť duchovné emócie, ich logické, filozofické a emocionálne pramene; informovať lekára o náboženskej skúsenosti chorého a pomôcť rozdeliť to, čo patrí ku chorobe a čo k duchovnému životu pacienta. To by malo pomôcť v boji s chorobou a poslúžiť základom psychoterapeutickej práce lekára.

Kňaz, špirituál, vodca ľudských duší pracuje s najhlbšími a najintímnejšími zážitkami človeka, ktoré môžu byť aj zdravé aj patologické. Ako prvý si všíma náznaky psychickej choroby u veriaceho, ktorý vyhľadáva jeho radu. Kňaz permanentne pracuje so živou ľudskou dušou, jej ťažkosťami a chorobami. Jeho kompetenciou sú choroby ľudského ducha, následky hriechu a pomoc ľuďom prekonať moci hriechu a pocitu viny. Hriech je univerzálnym faktom ľudskej osoby. Uvedomovanie hriechu a pokánie je jedna jediná cesta prekonania hriešneho návyku. Svedomitá ľudská duša pociťuje vinu, smútok, trápenie a potrebu oslobodiť sa od hriechu. Veriaci človek hľadá pomoc v Cirkvi a žiada duchovnú pomoc špecialistu. Prináša do chrámu nielen duchovné, ale aj fyzické následky hriechu.

Pre kňaza a veriaceho psychológa je jednou z najdôležitejších úloh správne stanoviť „duchovnú diagnózu“, to znamená, treba určiť, čo v trápení človeka má duchovnú príčinu a potrebuje duchovnú liečbu; a čo je prejavom psychickej choroby a potrebuje lekársku, kompetentnú liečbu. Môže nastať aj taká situácia, že u pacienta sú také psychofyzické poruchy, ktoré sú výsledkom osobných alebo rodinných hriechov a vtedy potrebuje aj duchovnú aj psychologickú pomoc. V takýchto prípadoch duchovné vyzdravenie môže priviesť k psychickému a fyzickému uzdraveniu.

Pre stanovenie správnej duchovnej diagnózy je určenie úrovne duchovného života človeka, zahľadenie do hĺbky jeho duše, do jeho vzťahu s Bohom a postojom ku hriechu. Je tu potrebná kompetencia múdreho a skúseného kňaza. Spolupráca kňaza a psychológa je žiadosťou našej doby a zdravia pacienta. Kňaz a psychológ musia všestranne chápať ľudskú osobnosť, ale najmä ako Božskú, kde realita hriechu zakrýva obraz Stvoriteľa, kde najdôležitejšia je živá ľudská duša, osobnosť, konkrétny človek.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.

Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2182

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?