Povolanie a poslanie veriacich (Mk 6, 7-13)

Autor: Gleb Chesnokov | 3.5.2008 o 12:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1382x

Cieľ: Povzbudiť veriacich ku každodennému ohlasovaniu evanjelia.

AI: Drahí bratia a sestry, milé deti, chcelo sa vám ísť dnes do kostola? Opustiť vyhriatu pohodlnú posteľ a ráno prísť na sv. omšu? Myslím, že nie všetkým. Ale nepozerajúc na naše chcenie, sme sa tu všetci stretli. A dokonca pevne verím, že sme sa tu stretli na pozvanie Ježiša, a nie preto, že tak chcel otec, babka, manželka.

KE: „Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch“ (Mk 6, 7). Dnes sme čítali, ako Pán postupne pripravoval apoštolov na ich službu. A teraz vieme, že Ježiš uznal svojich učeníkov za dostatočne pripravených na to, aby samostatne vystúpili hlásať Božie slovo. Od tohto okamihu sú ozajstnými Kristovými pomocníkmi. Pán chce, aby odteraz sami chodili po Galilei a na vlastnej koži sa presvedčili o ťažkosti tejto služby a sami zistili, čo k nej potrebujú.

DI: Ale prečo hneď po povolaní Ježiš neposiela svojich učeníkov kázať? Pretože on sám ich chce pripraviť k tomuto obrovskému projektu šírenia evanjelia, ktorý trvá už tretie tisícročie. Ježiš pozýva učeníkov hlásať evanjelium na niekoľkých miestach vo Svätom písme. Keď sa pozrieme na záver Markovho evanjelia, Ježiš hovorí učeníkom: „Choďte a hlásajte, získavajte nových učeníkov“ (porov. Mk 16, 15-18). Posiela ich, ale dáva im svoju moc. A práve táto Božia sila spája nielen začiatok a koniec evanjelia, ale celé zjavenie. Posiela ich so svojou mocou, ktorá zobúdza a mení ľudské srdcia. Vieme, že Ježiš učil ako ten, ktorý má moc na rozdiel od farizejov a zákonníkov, ktorí, hoci ovládali Písmo, niečo im chýbalo. Nepochopili, že Písma sa vzťahujú na Ježiša. A keď kázali slovo, hovorili myšlienky svoje alebo cudzie, ale za tým slovom nebol sám Boh.
Takže Pán poslal hlásať slovo, ktoré bolo naplnené Bohom. Aj keď hovoril sám Ježiš, ľudia sa snažili zachytiť každé jeho slovo a to nebolo len preto, že bol dobrým kazateľom, ale jeho slová sa dotýkali ľudských sŕdc. On tieto slová zapaľoval, prenikal do ich hĺbky, svojim slovom uzdravoval a aj kriesil mŕtvych. To je veľmi dôležité, lebo je veľa rečníkov, ktorí peknými slovami a prisľúbeniami manipulujú s ľuďmi: vidíme to v politike, kultúre, masmédiách. Pred niekoľkými desaťročiami sme boli svedkami, ako ľudia vo svojej prostote šli za lídrom – ale to nie je spôsob hlásania evanjelia. My nenasledujeme toho, ktorý hovorí pekné slová. My ideme za tým, kto má moc! Veď aj apoštoli neviedli ľudí vo svojom svedectve k vlastnej osobe, ale ku Kristovi. Preto aj my prichádzame do kostola a chceme počuť také slovo, ktoré je naplnené Božím duchom, slovo, ktoré je naplnené silou.

PAR: Tak môžem povedať, že existujú tri základné situácie Ježiša s apoštolmi: povolanie, zjednotenie s Kristom a poslanie hlásať. Na začiatku som sa vás špeciálne opýtal, či sa vám chcelo prísť ráno do kostola. Veď aj nás Pán povoláva k tým istým vzťahom ako svojich blízkych učeníkov.
Či aj my sme opravdivými učeníkmi Boha? Veď každého z nás povolal ísť hlásať, uzdravovať a bojovať so zlými duchmi. Sú aj v našom živote také momenty, keď počujeme jasný Boží hlas, ktorý nás volá a my sa môžeme postaviť a ísť. Môže byť aj tak, keď sa s ním stretneme a zakúsime Krista, do hĺbky vzrušení a pripravení v danom momente na akýkoľvek statočný čin. Ale Kristus vie, že nie sme schopní na veľké dielo pochádzajúce len z nášho nadšenia, pretože ono sa rýchlo pominie a my vytriezvieme. A tak nás Pán posiela späť do života, do rodiny, späť k našim každodenným povinnostiam, späť ku všetkému, čo predtým existovalo bez neho v našom živote. Ale on nás posiela s vedomím, že sme stretli živého Boha, ako aj apoštoli, o ktorých sme dnes čítali. Veď aj Pán bol podľa evanjelia v Galilei a svojich učeníkov posiela do rodných miest ku svojim blízkym, ktorí ich poznajú.

MY: Možno budete prekvapení, ale dnes osobne prežívame túto evanjeliovú situáciu. Ráno sme vstali a prišli do kostola – to Boh nás povoláva. Teraz oslavujeme Boha a tešíme sa na osobitné stretnutie s ním v Eucharistii – či to nie je osobné stretnutie s Ježišom? Dokonca my všetci, ktorí sme sa zišli v tomto chráme, ako aj ostatní veriaci po celom svete, ktorí slávia Eucharistiu, – stávajú sa mystickým telom samotného Krista – Cirkvou! Iďte v mene Božom – to je skutočné poslanie! Poslanie celému svetu niesť Krista: do svojich rodín, zajtra na pracoviská – aby sme potom znovu zakúsili povolanie, prišli, stretli sa s Kristom a prijali silu jeho poslania, aby sme znovu a znovu svedčili po celom svete o živom Bohu ako apoštoli.
Poď ku mne, pomôž, nakŕm, podaj pohár vody, povedz dobré slovo. To je výzva, ktorú v dnešnom evanjeliu predkladá Cirkev pred nás. Aby apoštoli uverili, museli vidieť život a slávu Krista. Ľudia všetkých čias sa nemohli stretnúť s Ježišom na zemi a preto dáva príležitosť stretnúť sa s ním osobne, so živým, mocným, cez apoštolov a Cirkev.

ADE: Taký je charakter povolania a poslania od Pána. Na to musíme pamätať a byť viac pozorní vo svojom duchovnom a každodennom živote. Musíme uchovávať v srdci radosť z toho, že Boh je, že ma pozná a ja poznám jeho. A práve tým sme podobní apoštolom. Ježiš aj svojich učeníkov, aj nás posiela hlásať evanjelium a žiť podľa jeho prikázaní a zostáva s nami.
Všemohúci Bože, Ty nám dávaš svoju silu pre ohlasovanie Tvojej radostnej zvesti. Prosíme Ťa, daj nám odvahu, trpezlivosť a vytrvalosť, aby sme žili podľa tvojej vôle a mohli sa s inými podeliť o tvoju nesmiernu lásku.
Amen.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným
Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2146

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?