reklama

Okno pre dušu

Jeho svätosť každým rokom rástla. Nakoniec sa stal sám svätosťou. Svietila na jeho okrúhlej slovanskej tvári, liala sa z jeho zdvihnutých mávajúcich dlaní, krúžila neviditeľne ako biela holubica nad jeho hlavou. Keď tento nízky, zhrbený starček v zlatých rúchach stál v okne svojej pápežskej rezidencie, jemne kýval hlavou a podlomeným, slabým hlasom požehnával, u každého, kto to videl, sa ochromila duša. A niektorí v tento moment zrazu pochopili, že majú dušu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Tvrdosť bola jednou z hlavných životných kvalít tohoto jemného a dobrého človeka. Nikdy ničomu neustupoval vo veciach, ktoré pokladal za dôležité. Neprispôsoboval Cirkev k podmienkam nového sveta, v ktorom pre milióny ľudí stal najvzácnejším komfort. On nepovažoval vieru za pohodlnú a príjemnú tak ako ja deka, alebo mäkký fotel pred TV. Viera je úsilie. Nepokladal za nutné aby bolo každé želanie človeka splnené. Cirkev pre neho bola skalou, na ktorej stojí svet – to jest tvrdou skalou svätého Petra, od ktorej je neprípustne odlamovať úlomky. Pápež bol konzervatívec otvorený svetu – konzervatívec Desatora. Kristus poslal apoštolov niesť Božie slovo po mestách a mestečkách – z tých časov uplynulo dvetisíc rokov a Nový zákon je skoro u každého. No pritom Božieho slova nie je viacej. Pápež neprestajne niesol Jeho slovo. Nepozeral na únavu a chorobu. Nesol a nehľadel na nemoc tela, niesol ho do stoštyroch krajín, ktoré navštívil. V Manile, na Filipínach, celebroval najväčšiu bohoslužbu v dejinách. Prítomných bolo štyri milióny ľudí. Ale aj tak neprišiel do mojej rodnej krajiny, hoci veľmi chcel. Roky a mesiace jeho života odchádzali a odpoveďou bolo len politické blabotanie. Ľudia v sutanách ho nevpustili – nevpustili svätého, ktorý sa chcel so všetkými podeliť o svoju svätosť.Tento tvrdý konzervatívec robil skutky ktoré by boli nečakané aj u voľnomyšlienkárskeho liberála. Keď bol kardinálom v Poľsku, stál proti komunistom – a bol prvým pápežom, ktorý prijal generálneho sekretára komunistickej strany ZSSR, Gorbačova. Bol prvým pápežom, ktorý navštívil Synagógu – a bol v Mešite. Pri Múre nárekov v Jeruzaleme prosil o odpustenie za prenasledovanie, ktoré činili kresťania nad Židmi. Priznal, že na Holokauste nesú podiel viny aj kresťania. Nekonečnými cestami a kázňami v rôznych jazykoch sa mu podarilo spojiť svet. Tento rozdelený a do tisícich konfliktov vtiahnutý svet sa stal jednotným nie na základe Spojených národov, ani v žiadnej politickej doktríne, ale v modlitbe s týmto slabým, krehkým starcom. Šiel vedľa veriacich v svojom zvláštnom a zábavnom autíčku, a s detskou radosťou mával ľuďom rukou. Každým svojím zjavom tento človek, telo ktorého sa scvrkávalo a strácalo, dokazoval, že možno byť silným, možno byť nerozdeleným, možno byť čistým. Aj svojím odchodom spája svet.Pápež Ján Pavol II. si nevšímal prítomnosť ako niečo odlišné od večnosti. Prítomnosť aj je večnosť. Čas je vždy rovnaký. Pokušenie je vždy rovnaké. Prikázania sú vždy rovnaké. Vrahovia a zlodeji sú vždy rovnakí. Ľútosť je vždy možná. Smrť nie je - je len život. A svätí sú vždy.

Gleb Chesnokov

Gleb Chesnokov

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Narodil som sa a vyrástol som. Zoznam autorových rubrík:  DenníkRuskoPolitikaSpoločnosťZamysleniaFotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu