„Tradičné“ a ostatné. Cesty realizovania rozdielov.

Autor: Gleb Chesnokov | 15.3.2007 o 9:01 | Karma článku: 3,52 | Prečítané:  923x

Štvrtá časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Kvôli úpornej opozícii vlády diskusia o dvoch projektoch koncepcii štátno-náboženských vzťahov bola bezperspektívna. 21. novembra 2001 metropolita Kyrill sa neočakávane vyjadril proti revízii zákona „O slobode svedomia a o náboženských spoločenstvách“. Tak isto ako aj Sebencov, metropolita Kyrill to motivoval nežiadanosťou rozrušenia dosiahnutého spoločenského kompromisu. Patriarchia sa nevzdala myšlienky dosiahnutia osobitného štatútu zákonodarnou cestou. Namiesto pripomienok ku zákonu sa RPC zdalo ľahšie prijať osobitný zákon. Táto myšlienka sa stala hlavnou na konferencii „Štát a náboženské organizácie. Konceptuálne základy vzťahov na príklade centrálneho federálneho regiónu.“ (25. januára 2002). Na nej metropolita Kyrill a mufti Talgat Tadžuddin vystúpili proti cudzokrajným misionárom a za špeciálny status a osobitnú rolu v štáte „tradičných náboženských organizácii“.

Kňaz Vsevolod Čaplin, narodený v roku 1968. V roku 1990 ukončil Moskovský duchovný seminár, v r. 1994 – Moskovskú duchovnú akadémiu s titulom Licenciát teológie. Od roku 2001 je zástupcom predsedu Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov.Kňaz Vsevolod Čaplin, narodený v roku 1968. V roku 1990 ukončil Moskovský duchovný seminár, v r. 1994 – Moskovskú duchovnú akadémiu s titulom Licenciát teológie. Od roku 2001 je zástupcom predsedu Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov.newsru.com
Práve v tom momente bol definitívny prechod od rozprávania o kritériách identifikácie „tradičných“ k presnému zoznamu – Ruská pravoslávna Cirkev Moskovského patriarchátu (a žiadnych iných jurisdikcií), hlavné organizácie moslimov (najmä Duchovný úrad Talgata Tadžuddina), budhisti, a židia (obaja hlavní rabíni). „V zákonodarnom pláne riešiť problém duchovnej bezpečnosti znamená postaviť preponu na ceste náboženského extrémizmu a mútnych potokov bez duchovnej otrepanej informácie z masmédií. Všetky masmédiá, ktoré zachytávajú mnohomiliónové auditórium, musia mať spoločenské dozorné rady aby oni mohli ovplyvňovať informačnú politiku masmédií. To nie je cenzúra – to je štátna informačná politika.“ Na tejto konferencii Alexander Čujev, politik, ktorý tradične lobuje za záujmy patriarchie, povedal, že pripravil projekt zákona o „tradičných náboženských organizáciách“. Čujev vysvetlil, že je proti novým ohraničeniam pre „netradičné“ náboženstvá, ale za privilégia pre „tradičné“: prístup do škôl, možnosti sociálnych služieb, bezplatný prístup k masmédiám, oslobodenie od daní (aj pre firmy, ktoré zakladá náboženská organizácia). Vtedy Čujev uvádzal komplikovanú gradáciu „tradičných“ náboženstiev ako federálnu, regionálnu a historickú. Osobitne vnášal pojem „zastupiteľstvo cudzokrajnej tradičnej náboženskej organizácie“, aby oddelil katolíkov od totalitných siekt. „Tradičnosť“ sa musela určovať podľa počtu adeptov a dĺžky existencie, najprv boli pre celoruské organizácie kritériami 80 rokov, alebo 50 rokov a milión adeptov. „Najdôležitejšie je uznanie, že daná náboženská organizácia je neoddeliteľnou časťou duchovného, historického a kulturného dedičstva Ruska.“ Určovať statusy by musela Federálna komisia, ktorá by na začiatok bola sformovaná prezidentom, parlamentom a „tradičnými“ náboženskými organizáciami. Náboženské organizácie, ktoré by neskôr dosiahli „tradičný“ status, tiež by dodali svojich delegátov do federálnych komisií. Projekt Čujeva dával možnosť už „uznaným“ organizáciám právo rozhodovať o osude ostatných. To by bolo určitým kompromisom medzi princípom náboženského rovnoprávia a existujúcej de facto hierarchii náboženských organizácií. Projekt Čujeva vyvolal ostrú diskusiu. Čujev tvrdil, že na osobnom stretnutí prezident podporil jeho projekt zákona. Ale je známe, že po stretnutí s Putinom dojem podpory majú mnohí. Prezident sa aj tak nevyjadril, ale ten projekt niekoľko krát kritizovali Andrej Sebencov a Vladimír Zorin. Kancelária metropolitu Kyrilla tiež kritizovala projekt, ale z opačnej strany. Podľa nej projekt zákona nie dosť jasne popisuje privilégia „tradičných“ organizácií a odovzdáva politickým funkcionárom otázku identifikácie „tradičnosti“. Čujev niekoľko krát opravoval projekt. V poslednej verzii (máj 2002) bolo zrušené kritérium počtu a kritérium existencie oraganizácie bolo ustanovené na 85 rokov, zmizla komplikovaná Federálna komisia a pojem „zastupiteľstvo cudzokrajnej tradičnej náboženskej organizácie“. Status „tradičnej“ organizácie by mal byť ustanovený osobitným zákonom. Nespomínajú sa tam daňové úľavy, ale zostal bezplatný prístup do masmédií a privilegovaný prístup do škôl. Uvedomujúc si, že nemá dosť politickej váhy, Čujev odovzdal projekt pre dopracovanie právnikom centrálneho federálneho okruhu. Potom diskusie o projekte zhasli. Andrej Sebencov veľakrát opakoval, že akékoľvek privilégium pre náboženské organizácie je proti Konštitúcii (podľa časti 2, paragraf 14, „náboženské organizácie sú oddelené od štátu a rovné pred zákonom“) a je ťažké to popierať. Ale snahy pokračujú. Najtvrdšie oponuje Sebencovi kňaz Vsevolod Čaplin: „Určité sily veľmi ideologizovane a jednostranne napísali projekt Konštitúcie. Tam sa uvádza, že človek, jeho práva a slobody sú najvyššou hodnotou. Antikresťanské vyjadrenie! Pre nás človek, jeho pozemské práva a slobody nie sú najvyššou hodnotou, kvôli ktorej možno obetovať svoj život! Pre nás je hlavnou hodnotou naša viera, bez ktorej pozemský život nemá zmysel. To je veľká otázka – načo bolo uvádzať v Konštitúcii ideologické tvrdenie. Existuje princíp rovnosti náboženských organizácií pred zákonom – to je nejaký nový liberálny princíp v práve Ruska, pretože podobného princípu niet vo viacerých konštitúciách západných krajín.“ Útok na Konštitúciu je argumentom pre strategickú perspektívu a nie pre presadenie konkrétneho projektu zákona. Cirkev sa odvoláva na prax západnej Európy, kde sa historicky vyvinul osobný status niektorých náboženstiev a má teóriu, že rovnosť náboženských organizácií pred zákonom nie je totožná rovnosti práv, a v Konštitúcií Ruska sú použité obidva pojmy. Iniciatívu vzala Komunistická strana ruskej federácie, bol vypracovaný projekt zákona „O sociálnom partnerstve štátu a náboženských organizácií pre cieľ ochrany nacionálnych duchovných tradícií a zabezpečenia sociálneho života obyvateľstva Ruska“. To bol ešte tvrdší projekt, ktorý rovno určoval, že „k tradičným náboženským organizáciám patria RPC, islam a budhizmus v mestách tradičného kompaktného bývania moslimských a budhistických komunít“. Štát nemôže uzatvárať zmluvy o sociálnom partnerstve s inými organizáciami v sférach: vyučovania náboženstva v školách, prístupu k masmédiám, opatrovania vo väzení a armáde, spoločných vydavateľských činnostiach. Podľa projektu zákona pre tradičné organizácie štát musí kupovať ich stratený majetok za hranicami krajiny. V otázke o statuse „tradičných náboženských organizácií“ budú v budúcnosti ešte mnohé diskusie a politické manévre. Pokračovanie v budúcich článkoch.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo musí Kiska vysvetľovať a kto je kto vo video kauze

Vysvetlenie žiadajú opoziční lídri.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Ako chcel Kočner s Bödörom oblafnúť Haščáka a získať časť Markízy

Mal plán, ako získať podiel v televízii, keď ju kúpi Penta.

Komentár Zuzany Kepplovej

Kiska by mal povedať, že takto nie

Partnerom exprezidentova minulosť prekáža.

Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2155

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?