Antikatolícka kampaň

Autor: Gleb Chesnokov | 16.3.2007 o 8:51 | Karma článku: 10,86 | Prečítané:  4610x

Piata časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Pokiaľ pravoslávna Cirkev nedosiahla vzájomné pochopenie so štátom v otázke špeciálneho statusu pre seba, sú dobrými partnermi v utláčaní tzv. totalitných siekt. Zatiaľ neexistuje žiadne spoločenstvom uznané kritérium odlišujúce totalitné sekty od deštruktívnych, a to znamená, že neexistuje ich žiaden oficiálny zoznam. Spoločnosť uznáva, že podobné organizácie existujú a ich pôsobenie treba ohraničiť a kontrolovať. Ale bez presného kritéria celá táto téma stráca zmysel, pretože nie je jasné, čo je špecifickým porušením práva, alebo tie precedenty sú už uvedené v trestnom práve. Cirkev a štát schvaľujú rezolúciu a upozorňovanie na konkrétne spoločenstvá. Principiálne novou sa stala téma antikatolíckej kampane, ktorá začala od rozhodnutia Svätej Stolice reorganizovať svoje administratúry v Rusku na cirkevnú provinciu so štyrmi plnoprávnými diecézami. Už na druhý deň po vyhlásení tohto rozhodnutia (12. februára 2002) RPC vystúpila s veľmi kritickým prejavom, v ktorom reorganizácia diecéz bola pomenovaná ako útok na „kánonické teritórium“ RPC a pokračovanie v politike prozelytizmu.

 Izvestia.ru
Hneď za tým sa začala búrlivá diskusia o pojmoch „kánonické teritórium“ a „prozelytizmus“. Moskovská patriarchia môže mať svoj pohľad na tieto otázky a má právo akokoľvek agresívne reagovať na pôsobenie inej náboženskej organizácie. Hodnotiť výroky a vyhlásenia patriarchu podľa laického pohľadu nie je možné. Treba len upozorniť na analógie stredovekých vojenských konfliktov a na odvolávky o etnicky odôvodnenom náboženskom výbere, ktoré by tam nemali byť. „Existujú snahy rozšíriť katolícku prítomnosť v Rusku. Z akých zdrojov? Nacionálne menšiny, ktoré tradične vedie Rímskokatolícka cirkev, už majú svoju farskú štruktúru.“ Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) reagovalo na reformu u katolíkov ešte rýchlejšie ako RPC. 12. februára 2002 MZV poslalo notu do Vatikánu, v ktorej sa uvádzalo, že ešte po oficiálnom oboznámení zo strany Vatikánu (4. februára 2002) MZV odpovedalo, že nemá pochybnosti v práve katolíckej Cirkvi zakladať a riadiť svoju štruktúru podľa svojho kánonického práva, ale odporúča Svätej Stolici zdržať sa reorganizácie štruktúr a usporiadať túto otázku s RPC. 15. februára 2002 Duma schválila iniciatívu Vladimíra Žirinovského odporúčiť MZV „nevydávať víza predstaviteľom Vatikánu kvôli ostrej situácií a ich svojvoľných činov po zmene statusu eparchií“. To by bolo možné prijať ako emocionálny výbuch poslancov, ale počas roku 2002 boli odobrané víza štyrom katolíckým kňazom a jednému dieceznému biskupovi. Pri tom všetkom predstavitelia MZV a iných štátnych štruktúr popierali akýkoľvek vzťah týchto odbraných víz so zriadením diecéz. Na konferencii „Etnokultúrne vzťahy a štátna nacionálna politika v terajšom Rusku“ (13. novembra 2002) zástupca ministra zahraničných vecí Alexej Fedotov neočakávane otvorene povedal, že Rusko „buduje vzťahy s Vatikánom na základe pozície Ruskej pravoslávnej Cirkvi“, a že reakcia MZV na zriadenie štyroch katolíckych diecéz bola v súlade s pozíciou RPC. „My sme zaujali presnú pokrokovú pozíciu úkazov, nakoľko pre Rusko je neprijateľné takéto správanie Vatikánu.“ Vrchol antikatolíckej kampane bol v apríli 2002. Práve vtedy boli odobrané prvé víza a prvý zástupca predsedu parlamentu Valerij Goregľad si dovolil veľmi tvrdo sa vyjadriť na adresu katolíkov. „Keď sa zamyslím, čo principiálne nového v porovnaní s pravoslávim prinesie katolíctvo pre Rusko? Čo dalo ono „tradične katolíckým krajinám“ okrem dogmy o neomylnosti pápeža, neefektívnej sociálnej doktríny Druhého vatikánského koncilu a nekonečnej diskusie o potratoch?“ Goregľad dodal, že „expanzia“ katolicizmu je časťou expanzie Západu. „Na Západe sa plány vôbec nezmenili. Zmenili sa iba nástroje. Tam, kde sa nedostali sekty, pchá sa pápež. Keď sú dve cirkvi naozaj sestrami, tak prečo cirkev, ktorá je najviac finančne zabezpečená, nemože pomôcť cirkvi, ktorá je vo finančnej tiesni? „Keď nebezpečenstvu podľahne nacionálna ekonomika, tak začína éra colného protekcionizmu. Keď nebezpečenstvu podľahne nacionálna identita, tak sa začína éra kultúrneho protekcionizmu.“ V apríli 2002 protestoval proti plánom stavby veľmi vysokého kostola v Pskove arcibiskup Jevsevij Savin. Poslal list prezidentovi a uviedol v ňom nasledujúce argumenty: „My musíme vedieť, že katolíci nie sú našimi dobrodincami. Ani jednému národu nepriniesli nič dobrého ani užitočného. Všade, kde prichádzali, je všetko vyprázdnené, rozdelené, zničené. Hoci sa aj obliekajú do akýchkoľvek svetlých rúch, ich skutky sú temné. Hovoria o tom dejiny minulých storočí a život ľudí našich čias. To vidíme teraz na Ukrajine, v Juhoslávii a v iných krajinách. Zabráňme slobodnému pôsobeniu katolíkov v našej krajine! Rusko nepotrebuje katolícku misiu. Neurážajte náš národ prítomnosťou katolíkov! Nedajme zvíťaziť na našej svätej zemi ničiteľom nášho národa rímskemu pápežovi a odpornému katolicizmu!“ Tieto argumenty nie sú novými pre niektorú skupinu biskupov RPC. Ale predtým nič také prezidentovi nepísali. Od mája 2002 kampaň začala klesať. Parlament sa odmietol vyjadriť k tejto otázke a prijať projekt výzvy k prezidentovi, aby vôbec zakázal pôsobenie katolíckych štruktúr v Rusku. Argument niektorých poslancov bol, že katolícki biskupi a kňazi sa rovno podriaďujú pápežovi ako hlave cudzieho štátu. 1. júla metropolita Kyrill poslal kardinálovi Kasperovi a predsedovi Konferencie biskupov Ruska Tadeuszovi Kondrusewicovi list, v ktorom boli uvedené fakty prozelytizmu, ktoré sa podávali ako porušenie etiky cirkevných vzťahov a vôbec nemal žiadne protesty proti reorganizácii katolíckych štruktúr. Cirkev sa fakticky zmierila s reorganizáciou u katolíkov. Ale štát pritom bol zneužitý cirkvou bez akéhokoľvek úžitku. Pritom do tejto kombinácie bol vtiahnutý aj Vladimír Putin, ktorý musel odpovedať prázdnym listom na otázky pápeža o vyhostení kňazov. V cirkevno-štátnych vzťahoch s zrodil úplne nová epizóda. Zatiaľ je ťažké povedať, aké výsledky z toho urobila prezidentská kancelária a RPC. Možno, že antikatolícka kampaň bude predchodcom ďalších spoločných akcií proti náboženským menšinám. Na druhej strane štát a Cirkev môžu urobiť rôzne uzávery. Pokračovanie v budúcich článkoch.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Ako chcel Kočner s Bödörom oblafnúť Haščáka a získať časť Markízy

Mal plán, ako získať podiel v televízii, keď ju kúpi Penta.

Čo musí Kiska vysvetľovať a kto je kto vo video kauze

Vysvetlenie žiadajú opoziční lídri.

Counter
Pridaj k obľúbeným
Počet článkov 85 Celková karma 0.00 Priemerná čítanosť 2155

Zoznam rubrík

Obľúbené články

Obľúbené knihy

Obľúbené blogy

Obľúbené stránky

Pošlite odkaz blogerovi


Už ste čítali?