Tiez som ako maly kreslil velmi vela obrazkov o vojnach, az sa z toho mamina zacala bat. Vacsina sa odohravala v mestach a kazdy strilal po kazdom. Ale neslo proste o nic, ako o zachytenie sveta tak, ako som ho vnimal. Nemal som sice povolene pozerat nasilne a priliz akcne filmy. Jedine, co som na papier hadzal boli zabery zo dennych sprav. Uz sa "tesim", ako dnesne deti budu na papiere hadzat zkrvavene embria. Podaktori si myslia,ze dieta takymto veciam nerozumie. Ale nie je to pravda. Velmi dobre si pamatam, ako som myslel ako dieta a viem, ze dieta chape uplne vsetko, ako sa deje. Jedine, co nechape, je "preco sa to deje". A to preto, lebo mnohe z tych veci su tak nezmyselne.
Koľko z detí, ktoré budú "hádzať" na papiere zkrvavené plody sa narodilo vďaka matke, ktorá odmietla návrh na interupciu, ktorý prišiel z jej blízkeho okolia? Aké je to teraz pekné dieťa.
Neviem :) Vela krat som sa zastavil pri tom, ze clovek dokaze urobit prefektnu taku vec, o ktorej on mysli ze nedokaze alebo vobec neskusal... Akoby sme mali nektore prekazki, ktroe vytorili sami a ich sa aj boime...
Ak nie ste príliš citlivé povahy, môžte si pozrieť britskú hranú dokudrámu "The Threads (Vlákna)" z roku 1984 : http://video.google.com/videoplay?docid=-2023790698427111488 Je to veľmi ľudský a realistický film, rozhodne najlepší, ktorý vznikol k téme jadrovej vojny a života po nej - žiadna limonádka nádeje typu "Deň potom", ale krutá, pravdivá realita následkov "atómovej výmeny" medzi mocnosťami. Slabšie povahy nech radšej nepozerajú alebo preskočia niektoré scény... No odporúčam vidieť !
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Zdravim
Janko...